<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<rss version="2.0" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/">
	<channel>
		
		<title>RSS feed uniba.sk</title>
		<link>https://cusp.uniba.sk/</link>
		<description>Najnovšie novinky</description>
		<language>sk</language>
		<image>
			<title>RSS feed uniba.sk</title>
			<url>https://cusp.uniba.sk/fileadmin/tt_news_article.gif</url>
			<link>https://cusp.uniba.sk/</link>
			<width></width>
			<height></height>
			<description>Najnovšie novinky</description>
		</image>
		<generator>TYPO3 - get.content.right</generator>
		<docs>http://blogs.law.harvard.edu/tech/rss</docs>
		
		
		
		<lastBuildDate>Mon, 01 Mar 2027 10:34:00 +0100</lastBuildDate>
		
		
		<item>
			<title>Vyhlásenie volieb dekana FiF UK</title>
			<link>http://https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/o_fakulte/akademicky_senat/oznamy/2026/Oznam_o_vyhlaseni_volieb_dekana_FiF_UK.pdf</link>
			<description>Akademický senát Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na svojom zasadnutí dňa...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[FiF] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Mon, 01 Mar 2027 10:34:00 +0100</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Ples Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského</title>
			<link>http://40657</link>
			<description>29.01.2027 18:30 hod. Moyzesova sieň FiF UK Vajanského nábrežie 12, Bratislava
</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[PriF] Titulka - široké novinky</category>
			<category>[Prif] Kalendár 2026</category>
			<category>[PriF] Kalendár</category>
			<category>[PriF] KTV</category>
			<category>[PriF] Archív - aktuality</category>
			
			
			<pubDate>Fri, 29 Jan 2027 18:30:00 +0100</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Cena a štipendium dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej za genetiku</title>
			<link>http://21148</link>
			<description>Nominácie na Cenu a žiadosti o Štipendium je možné podávať do 25. novembra 2026. 
Predbežný termín...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[PriF] Titulka - široké novinky</category>
			<category>[Prif] Kalendár 2026</category>
			<category>[PriF] Kalendár</category>
			<category>[PriF] Archív - aktuality</category>
			
			<author>lubomir.tomaska@uniba.sk</author>
			<pubDate>Tue, 08 Dec 2026 16:00:00 +0100</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Voľba dekana/dekanky Pedagogickej fakulty UK v Bratislave na obdobie 1. 2. 2027 – 31. 1. 2031 </title>
			<link>https://cusp.uniba.sk//detail-aktuality/back_to_page/uvp/article/vyhlasenie-volby-dekana-pedagogickej-fakulty-uk-na-obdobie-1-2-2027-31-1-2031/calendar_date/2067/march/</link>
			<description>Akademický senát PdF UK v Bratislave v zmysle čl. 17 ods. 1 Štatútu UK a čl. 4 vnútorného predpisu...</description>
			<content:encoded><![CDATA[<strong>Voľba dekana/dekanky Pedagogickej fakulty UK sa uskutoční na zasadnutí volebného zhromaždenia&nbsp;</strong>
<p class="align-center"><strong>dňa 2. decembra 2026 (streda) o 13:00 hod.<br />v Aule PdF UK (miestnosť R-10) v budove fakulty na Račianskej 59.</strong></p>
Lehota na podávanie návrhov kandidátov/kandidátok&nbsp;na dekana/dekanku PdF UK v Bratislave je <strong>od 16. septembra 2026 (streda) do 18. novembra 2026 (streda).</strong>
Kandidátov/kandidátky na funkciu dekana pre voľbu dekana/dekanky PdF UK v Bratislave majú právo navrhovať členovia akademickej obce fakulty (pedagogickí zamestnanci/pedagogické zamestnankyne, študenti/študentky).
Návrh kandidáta/kandidátky na funkciu dekana/dekanky PdF UK v Bratislave musí mať listinnú podobu a musí obsahovať náležitosti podľa čl. 6 zásad voľby. 
Návrhy kandidátov/kandidátok sa adresujú podľa čl. 6 ods. 8 zásad voľby predsedníčke volebnej komisie Mgr. Barbore Jaslovskej, PhD., a&nbsp;podávajú sa prostredníctvom podateľne PdF UK v Bratislave v zalepenej obálke s označením <em>„<em>Voľba dekana PdF UK v Bratislave</em>”</em>. 
Verejné predstavenie kandidátov/kandidátok na dekana/dekanku PdF UK v Bratislave&nbsp;sa bude konať na zhromaždení členov akademickej obce fakulty.
Bratislave dňa 25. 5. 2026 
PhDr. Mojmír Malovecký, PhD.,<br />predseda AS PdF UK

<h2>Informovanie členov/členiek akademickej obce fakulty o vyhlásení voľby, náležitostiach návrhov kandidátov/kandidátok a lehote určenej na ich podávanie</h2>
Akademický senát Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len AS PdF UK) uznesením č. 9/5/2026 v zmysle čl. 17 ods. 1 Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave a čl. 4 vnútorného predpisu Zásady voľby dekana Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „zásady voľby“):
<ol><li><strong>Vyhlásil voľbu dekana/dekanky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na funkčné obdobie od 1. februára 2027 do 31. januára 2031.</strong></li><li>Určil, že voľba dekana/dekanky sa uskutoční na zasadnutí volebného zhromaždenia Pedagogickej fakulty UK v Bratislave <strong>dňa 2. decembra 2026</strong> (streda) <strong>o 13:00 hod.&nbsp;</strong><strong>v Aule PdF UK</strong> v Bratislave&nbsp;(miestnosť R-10) v budove fakulty na Račianskej 59.</li><li>Zriadil <strong>Volebnú komisiu pre voľbu dekana PdF UK</strong>, ktorá má 5 členov.</li></ol>
<br />AS PdF UK uznesením č. 10/5/2026 podľa čl. 3 ods. 1 a 2 zásad voľby zvolil za členov volebnej komisie pre voľbu dekana:
<ol><li>prof. Mgr. Pavla Matulu, PhD.,</li><li>Mgr. Barboru Jaslovskú, PhD., </li><li>Mgr. Miriam Viršinskú, PhD., </li><li>Mgr. Radanu Štrbákovú, PhD.,</li><li> Mgr. Filipa Lopucha.</li></ol>
<br />Volebná komisia pre voľbu dekana PdF UK na svojom prvom zasadnutí dňa 10. júna 2026 v súlade s čl. 3 ods. 10 zásad voľby určila za svoju predsedníčku Mgr. Barboru Jaslovskú, PhD., a podpredsedníčku Mgr. Miriam Viršinskú, PhD.
V súlade s uznesením č. 9/5/2026 AS PdF UK:&nbsp;určila lehotu na podávanie návrhov kandidátov/kandidátok pre voľbu dekana/dekanky PdF UK v Bratislave <strong>od 16. septembra 2026 (streda) do 18. novembra 2026 (streda).</strong>
Návrhy je potrebné doručiť v určenej lehote prostredníctvom podateľne PdF UK v Bratislave (miestnosť č. 2, budova fakulty na Račianskej 59) v zalepenej obálke s označením „Voľba dekana PdF UK“ predsedníčke volebnej komisie:&nbsp;
&nbsp; &nbsp; &nbsp;Mgr. Barbora Jaslovská, PhD.,<br />&nbsp; &nbsp; &nbsp;predsedníčka volebnej komisie pre voľbu dekana PdF UK <br />&nbsp; &nbsp; &nbsp;Račianska 59 <br />&nbsp; &nbsp; &nbsp;813 34 Bratislava.
<em>Podateľňa na požiadanie doručiteľa potvrdí prijatie zásielky odtlačkom prezentačnej pečiatky na kópii návrhu kandidáta.</em>
<em><br /></em>Kandidát/kandidátka&nbsp;pre voľbu dekana/dekanky je povinný/povinná v lehote na podávanie návrhov kandidátov/kandidátok v elektronickej podobe poslať:
<ul><li> štruktúrovaný pracovný životopis,</li><li>tézy programového vyhlásenia (ďalej len „sprievodné dokumenty“) </li></ul>
výlučne v PDF formáte.&nbsp;Sprievodné dokumenty sa adresujú predsedníčke volebnej komisie <strong>Mgr. Barbore Jaslovskej, PhD.</strong>, prostredníctvom fakultnej elektronickej pošty (e-mail: <link barbora.jaslovska@fedu.uniba.sk><strong>barbora.jaslovska@fedu.uniba.sk</strong></link>) a v kópii predsedovi akademického senátu <strong>PhDr. Mojmírovi Maloveckému, PhD.</strong>, (e-mail: <link mojmir.malovecky@fedu.uniba.sk><strong>mojmir.malovecky@fedu.uniba.sk</strong></link>). Predsedníčka volebnej komisie potvrdí doručenie sprievodných dokumentov spätným e-mailom na e-mailovú adresu kandidáta/kandidátky&nbsp;uvedenú v Návrhu kandidáta.
<br />Podľa čl. 30 ods. 7 Štatútu PdF UK v Bratislave a čl. 6 ods. 1 zásad volieb právo navrhovať kandidátov/kandidátky&nbsp;pre voľbu dekana/dekanky PdF UK v Bratislave majú <strong>členovia/členky akademickej obce fakulty</strong>. Akademickú obec fakulty podľa čl. 12 ods. 2 Štatútu PdF UK v Bratislave tvoria vysokoškolskí učitelia/vysokoškolské učiteľky a výskumní pracovníci/výskumné pracovníčky, ktorí/ktoré sú s fakultou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas (alebo aj „<strong>zamestnanecká časť akademickej obce fakulty</strong>“) a <strong>študenti/študentky zapísaní/zapísané na študijných programoch uskutočňovaných na fakulte</strong> (alebo aj „<strong>študentská časť akademickej obce fakulty</strong>“).

<h2>Na stiahnutie:</h2>
<ul><li><link fileadmin/pdf/O_fakulte/Organy_fakulty/Akademicky_senat/Volby_dekana_2026/Navrhovy_formular_individualny_navrh.pdf><strong>Návrhový formulár – individuálny návrh.pdf</strong></link></li><li><link fileadmin/pdf/O_fakulte/Organy_fakulty/Akademicky_senat/Volby_dekana_2026/Navrhovy_formular_skupinovy_navrh.pdf><strong>Návrhový formulár – skupinový návrh.pdf</strong></link></li></ul>

<h2>Zápisnice</h2>
<ul><li><link fileadmin/pdf/O_fakulte/Organy_fakulty/Akademicky_senat/Volby_dekana_2026/Zapisnica_10.06.2026.pdf><strong>Zápisnica zo zasadnutia Volebnej komisie pre voľbu dekana&nbsp;zo dňa 10. júna 2026.pdf</strong></link></li></ul>

<h2>Zásady voľby dekana/dekanky&nbsp;2026</h2>
<ul><li><strong><link fileadmin/pdf/O_fakulte/Organy_fakulty/Akademicky_senat/Volby_dekana_2026/Zasady_volby_dekana_2026_PdF_UK.pdf>Zásady voľby dekana/dekanky&nbsp;PdF UK.pdf</link></strong></li></ul>]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			<category>[PdF] Titulka - široké novinky</category>
			
			<author>filip.lopuch@fedu.uniba.sk</author>
			<pubDate>Wed, 02 Dec 2026 13:00:00 +0100</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Prednáška Dvanásť rokov výskumu hnedého tukového tkaniva človeka</title>
			<link>http://40701</link>
			<description>27.11.2026 o 10.00 
v konferenčnej miestnosti Vedeckého parku UK (Ilkovičova 8) v rámci cyklu...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[PriF] Titulka - široké novinky</category>
			<category>[Prif] Kalendár 2026</category>
			<category>[PriF] Kalendár</category>
			<category>[PriF] Prednášky</category>
			<category>[PriF] Semináre</category>
			<category>[PriF] Vedecký park</category>
			
			<author>stanislav.stuchlik@uniba.sk</author>
			<pubDate>Fri, 27 Nov 2026 10:00:00 +0100</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>2026/11/26 Mgr. Katarína Benediková obhajoba dizertačnej práce</title>
			<link>http://fileadmin/prif/phd/2026/Oznam_Benedikova.pdf</link>
			<description>26.11.2026 14:30 hod. PriF UK miestnosť CH1-222 Katedra biochémie, biochémia, ,,Biochémia...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[PriF] Obhajoby PhD</category>
			<category>[PriF] Kalendár</category>
			<category>[PriF] Novinky</category>
			<category>[PriF] Oznamy pre doktorandov</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 26 Nov 2026 14:30:00 +0100</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>2026/11/26 Ing. Evelína Kalocsaiová obhajoba dizertačnej práce</title>
			<link>http://fileadmin/prif/phd/obhajoby/2026/oznam_Kalocsaiova.pdf</link>
			<description>26.11.2026 13:00 hod. PriF UK, AMOS, molekulárna biológia „Asymetrické bunkové delenie počas...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[PriF] Obhajoby PhD</category>
			<category>[PriF] Kalendár</category>
			<category>[PriF] Novinky</category>
			<category>[PriF] Oznamy pre doktorandov</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 26 Nov 2026 13:00:00 +0100</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Od Ázie po Žitný ostrov – príbeh ryže a jej pestovania na Slovensku</title>
			<link>http://40655</link>
			<description>25. novembra 2026 o 15:00 sa uskutoční prednáškaOd Ázie po Žitný ostrov – príbeh ryže a jej...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[Prif] Kalendár 2026</category>
			<category>[PriF] Prednášky</category>
			<category>[PriF] Kalendár</category>
			<category>[PriF] Titulka - široké novinky</category>
			
			<author>ivan.ruzek@uniba.sk</author>
			<pubDate>Wed, 25 Nov 2026 15:00:00 +0100</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>2026/11/24 MSc. Diego Sebastián Delgado Yáñez obhajoba dizertačnej práce </title>
			<link>http://fileadmin/prif/phd/2026/Oznam_Delgado.pdf</link>
			<description>24.11.2026 13,00 hod. PriF UK miestnosť AMOS, pavilón B1-313, ložisková geológia, ,,Genesis of the...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[PriF] Obhajoby PhD</category>
			<category>[PriF] Kalendár</category>
			<category>[PriF] Novinky</category>
			<category>[PriF] Oznamy pre doktorandov</category>
			
			
			<pubDate>Tue, 24 Nov 2026 13:00:00 +0100</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Podpora, ktorá drží krok so študentmi</title>
			<link>https://cusp.uniba.sk//detail-aktuality/back_to_page/uvp/article/podpora-ktora-drzi-krok-so-studentmi/calendar_date/2067/march/</link>
			<description>Niektorí sa zadrhnú pri ústnej odpovedi, iní prídu ku dverám učebne a dnu nevojdú. Študentov so...</description>
			<content:encoded><![CDATA[<strong>Na úvod by ste nám mohli povedať niečo o centre aj o sebe. Odkedy tu pracujete a ako ste sa k tomu dostali?</strong>
Naše centrum bolo založené v roku 1993, čiže tu pôsobíme už viac ako 30 rokov. Vzniklo v rámci medzinárodného projektu TEMPUS podľa vzoru podobných centier na západoeurópskych univerzitách, konkrétne univerzity v Karlsruhe. Zapojila sa doň širšia komunita partnerov z Rakúska, Anglicka, Česka a zo Slovenska. V tom istom čase vznikalo podobné podporné centrum aj v Česku, na Českom vysokom učení technickom. Mali sme teda príklad a najmä dobrú motiváciu, pretože aj u nás sa začali hlásiť študenti, ktorí potrebovali veľmi intenzívnu, často aj technickú podporu, aby vôbec mali prístup k štúdiu. Centrum preto vzniklo ako podporné centrum pre zrakovo postihnutých študentov.
Takto sme pôsobili viac ako 15 rokov. Až v roku 2009 sa z neho stalo Centrum podpory študentov so špecifickými potrebami. Priniesla to doba, pretože okrem nevidiacich a slabozrakých pribúdali na vysokých školách aj študenti s iným zdravotným znevýhodnením, ktorí potrebovali intenzívnu podporu. Vysoké školy to vtedy nezabezpečovali. Zákon o vysokých školách z roku 2002 to síce deklaroval, ale prax tomu nezodpovedala. Na našu univerzitu a na naše centrum sa tak začali obracať aj študenti z iných univerzít, no nedokázali sme to pokryť. Preto sme iniciovali, aby sa táto myšlienka začala udomácňovať aj na ďalších vysokých školách a aby vznikali kompetentné kontaktné osoby, dnešní koordinátori pre študentov so špecifickými potrebami.
A áno, pracujem tu od čias projektu.
<strong>Teda od roku 1993?</strong>
Od roku 1993, a projekt bežal ešte rok predtým. Zažila som celý vývoj, od vytvárania podmienok pre vzdelávanie až po špecifikovanie podporných služieb a úprav. Samozrejme, nič sme nevymýšľali sami. Brali sme si príklad zo zahraničia, kde to, čo je dnes štandardom, fungovalo už dávnejšie a bolo overené a vylepšené praxou. Najmä sme však učili našu domácu komunitu, vysoké školy a učiteľov, tvoril sa zbor koordinátorov a informovali sme študentov, že študovať môžu, za akých podmienok a čo na to treba urobiť. Nestačí si len podať prihlášku, treba sa na štúdium aj intenzívne, individuálne a odborne pripraviť. Práve na túto oblasť je činnosť nášho centra zameraná dodnes.
Keď začali pribúdať iné druhy znevýhodnenia, najmä ťažké zdravotné postihnutia, ponúkali sme služby a formy úprav aj pri telesnom, viacnásobnom či sluchovom postihnutí. Vtedy sme mali dosť veľa študentov s chronickým ochorením a zdravotným oslabením. Za posledných 10 až 12 rokov začali pribúdať najmä študenti s poruchami učenia.
Na niektorých odboroch to s nimi nebolo jednoduché, pretože v štúdiu neboli úspešní. Skúšali sme všeličo a aj oni sa všelijako snažili. Faktom však je, že keď príde študent osobnostne, technicky a kompenzačne nepripravený, prvý semester sa rozbehne, všetko je nové a je to veľká zmena. Darmo má veľa vedomostí a záujem študovať, nestíha, lebo jednoducho nevie v tom systéme fungovať. Preto sme od začiatku intenzívne pracovali so žiakmi už na základných a stredných školách, najmä s nevidiacimi a slabozrakými, neskôr aj s ďalšími. To je asi v skratke história centra.
<strong>Dnes takmer 60 percent evidovaných tvoria študenti s poruchou autistického spektra, s psychickým ochorením a s poruchami učenia. Odkedy ste si túto zmenu začali všímať?</strong>
Hromadnejší nárast sme zaznamenali najskôr pri študentoch s poruchami učenia. Keď sme začínali, poruchy učenia neboli na úrovni vysokej školy špecifikované ako znevýhodnenie ani ako zdravotné postihnutie. Neboli na to odborníci a nevedeli sme si predstaviť, čo s tým robiť. Komunikovali sme však o tom so zahraničnými kolegami, najmä na medzinárodných konferenciách o vysokoškolskom vzdelávaní študentov so zdravotným postihnutím. Tí hovorili, že študenti s poruchami učenia potrebujú pri štúdiu podobné úpravy a pomoc ako nevidiaci. Teda prístup k študijnej literatúre a asistenčné technológie, napríklad čítače obrazovky, keď majú literatúru v elektronickej podobe a počítač im ju číta. Tieto technológie však boli veľmi drahé a študenti s poruchami učenia nemali nárok na finančnú podporu, kým študenti s ťažkým zdravotným postihnutím majú podľa zákona o kompenzáciách nárok na príspevok na kúpu takýchto pomôcok. Pomáhali sme im teda, ako sme vedeli, napríklad so študijnou literatúrou či s tým, ako sa učiť efektívne.
Predpokladali sme, že kompenzačné zručnosti, teda schopnosť pracovať so študijnou literatúrou, si prinesú už z nižších stupňov vzdelávania. Neprinášali ich a bol to veľký skok. Komunikácia medzi vysokými školami, strednými školami a centrami pedagogicko-psychologického poradenstva dlho viazla. Centrá síce deklarovali intervenčné programy na rozvíjanie kompenzačných zručností, no v praxi sa to často nechávalo na študentoch. Toľko k poruchám učenia.
Prvých oficiálne evidovaných študentov s poruchou autistického spektra sme mali asi pred 12 rokmi. Boli to dvaja alebo traja chlapci, všetci z tej istej fakulty. Začali sme im pomáhať tak trochu pokusne. Kontaktovali sme kolegov z odborných katedier špeciálnej pedagogiky, psychológie a patopsychológie, ktorí by vedeli pomôcť. Tí však mali skúsenosti skôr s autistickými deťmi, veľmi často aj v kombinácii s mentálnym postihnutím. Nemali skúsenosti s dospelými, vzdelávateľnými mladými ľuďmi, ktorí potrebovali naozaj veľkú dávku podpory a prostredie, v ktorom dokážu fungovať. Výhodou bolo, že všetci boli z Bratislavy a okolia a nikto nebýval na internáte. Úzko sme spolupracovali s centrom Andreas, ktoré sa špecializuje práve na tieto deti a našich vysokoškolákov poznalo už od základnej školy.
Neskôr začali pribúdať aj študenti, ktorí bývali na internáte, a to bol nový balík vecí. Bolo treba ustrážiť, aby sa vedeli orientovať v priestore a v čase, aby načas chodili do školy a nezabúdali. Najväčší problém pritom nemali len so sociálnou interakciou, ale aj s orientáciou v čase a priestore a s plnením študijných povinností podľa nejakého systému a v termínoch. Neraz boli veľmi šikovní a múdri, ale zlyhávali na tom, že nechodili na prednášky či na písomky alebo neodovzdávali práce v termínoch. Keď sa nám ozvali niekedy v novembri, na fakulte im už povedali, že nesplnia podmienky na pripustenie ku skúške, takže už ani nemusia ďalej chodiť.
Potom začali pribúdať študenti s psychickým ochorením. Pred mnohými rokmi ich bolo nejakých deväť, desať, možno dvanásť. Teraz ich je veľmi veľa.
<strong>Tento rok ste mali v evidencii, ak si správne spomínam, už okolo 70 žiadostí?</strong>
Áno, 70 dotiahnutých žiadostí, ale stále pribúdajú. Teraz som to počítala a myslím, že máme okolo 90 novo evidovaných študentov. Nie sú to len novoprijatí, ale aj študenti v druhom či treťom ročníku, ktorí majú problémy a chcú ich riešiť tak, aby sa vďaka vhodným podmienkam mohli sústrediť na štúdium a nie na veci, ktoré ich obmedzujú.
<strong>Časť študentov teda požiada o evidenciu až vo vyšších ročníkoch, keď si štúdium najprv vyskúšajú bez úprav. Prečo podľa vás tak dlho otáľajú?</strong>
U študentov s chronickým ochorením alebo zdravotným oslabením je to prirodzené, keďže choroba môže vzniknúť alebo sa zhoršiť až počas štúdia. Študenti so zdravotným postihnutím sú väčšinou evidovaní od začiatku, pretože potrebujú napríklad špeciálne úpravy pri štúdiu.
Študenti s poruchami učenia či s psychickými ťažkosťami sú však často poznačení aj predchádzajúcim štúdiom. Poruchy učenia mali už v škole a spolužiaci, žiaľ, niekedy aj učitelia, ich často vnímali ako lajdákov a neporiadnych, ako niekoho, kto má dobrú hlavu, ale neučí sa. Na to sa nabaľujú ďalšie problémy. Veľká časť z nich má aj psychické problémy, až po vážnu psychiatrickú diagnózu, ale nemusí to tak byť vždy. Mnohí z nich chcú uspieť ako bežní študenti. Majú pocit, že ich prostredie školy či triedy nejakým spôsobom znevýhodňovalo, že sa na nich spolužiaci aj učitelia pozerali cez prsty. Nechcú preto na seba upozorňovať a cítia sa nálepkovaní, keď svoje znevýhodnenie priznajú. A žiaľ, prichádzajú až vtedy, keď je mlieko rozliate. Keď neurobili skúšky ani opravné termíny, museli si predmet zapísať opakovane, alebo prídu na poslednú chvíľu, keď im ešte môže pomôcť predĺžený čas na skúškach či predĺžené skúškové obdobie. Takéto opatrenia nie sú problematické, ale musia sa riešiť administratívne, pretože väčšina učiteľov chce rozhodnutie o priznaných úpravách.
Myslím si, že toto je hlavný dôvod. Chcú si to vyskúšať v novom prostredí ako rovnocenní študenti, alebo si jednoducho veria. Niekedy sú zas na začiatku študijného programu predmety, pri ktorých sa ich problém neprejaví, a ten vznikne až neskôr, napríklad pri laboratórnych cvičeniach v prírodných vedách, ak majú nejaké špeciálne obmedzenia. Najčastejšie však prídu vtedy, keď buď reálne zlyhávajú, alebo vynakladajú na zvládnutie štúdia veľké úsilie a výsledky nezodpovedajú ich námahe ani predpokladom.
Zároveň si na prostredie vysokej školy zvykajú a všímajú si, že niektorí študenti majú predĺžený čas, dostávajú od učiteľa podklady z vyučovania alebo majú individuálny prístup. Tak prečo nie aj oni? To je veľmi dobré a snažíme sa to propagovať aj na dňoch otvorených dverí či na zápisoch. Druhá vec je, že aj na základných a stredných školách sa veľmi posilnila podpora všetkých žiakov. Všetci majú nárok na nejakú podporu, aj keď nemajú ťažké zdravotné postihnutie, a vytvárajú sa podmienky pre inkluzívne vzdelávacie prostredie. Keď potom prídu k nám a vidia, že podmienky spĺňajú, majú záujem podporu využiť, aby dosiahli dobré študijné výsledky. A je to úžasné, pretože priznané úpravy sú veľmi významným prvkom prevencie predčasného ukončenia štúdia alebo veľkého neúspechu, na ktorý sa nabaľujú ďalšie psychické problémy.
<strong>O akých poruchách sa konkrétne bavíme? Okrem autistického spektra ste spomínali aj ADHD.</strong>
Väčšinou ide o tieto skupiny. Potom máme ešte študentov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ale tých je veľmi málo. Môže ísť o poruchy reči, ktoré sú problémom, ak sa v predmete počas semestra hodnotí aktívna účasť na vyučovaní, vyvolávanie k tabuli či prezentácia. To sa však netýka len ich, ale aj niektorých študentov s poruchou autistického spektra, s psychickým ochorením či s poruchami učenia, napríklad keď niekto ťažko číta alebo sa obáva, že sa bude zadŕhať. Majú také individuálne bloky. Bavíme sa teda o celej tejto skupine študentov.
<strong>Ako sa museli meniť formy podpory, ktoré centrum ponúka?</strong>
V prvom rade treba rozširovať povedomie učiteľov a vysvetľovať im. Veľmi intenzívne pracujeme s kolegami a so zástupcami katedier. Asistujeme učiteľom pri vysvetľovaní, zabezpečujeme predĺžený čas na písomkách alebo hľadáme alternatívne riešenia pri plnení niektorých študijných povinností. Naplno sa to prejavilo počas pandémie. Študenti s chronickým ochorením, zdravotným oslabením či psychickým ochorením nemohli cestovať napríklad na päťdňovú exkurziu alebo prácu v teréne, hoci išlo o povinný, kľúčový predmet. Kľúčové však nebolo, aby boli fyzicky na konkrétnom mieste na strednom Slovensku, keď študujú na západnom. Hľadali sme preto alternatívy s katedrami a učiteľmi. Namiesto päťdňového pobytu tak mali dva, tri či štyri poldňové výjazdy v okolí Bratislavy, a to nie počas jedného týždňa, ale v priebehu celého semestra. Inokedy zas študent potreboval v laboratóriu pomoc asistenta. Alternatív je viacero.
Ak však ide o kľúčovú kompetenciu, ktorá je predmetom hodnotenia, takéto úkony alternatívu nemajú. Vtedy študent takýto program študovať nemôže. Príkladom sú poruchy učenia. Veľmi často sú na štúdium cudzích jazykov prijatí študenti s celým balíkom porúch učenia, s dyslexiou, dysgrafiou či dysortografiou, alebo na matematiku študenti s dyskalkúliou. Všetko za nich nevyrieši kalkulačka. Ak sú predmetom hodnotenia, napríklad pri učiteľskom štúdiu jazyka, aj písomné výstupy, budúci učiteľ nemôže písať s chybami, pretože neučí len slovom, ale aj vlastným príkladom. Tam alternatíva nie je. Študent môže mať úpravu, napríklad predĺžený čas, ale za svoje výstupy zodpovedá. Alternatívy sú teda veľmi dôležité, ale nie všade uplatniteľné.
Preto je veľmi dôležité, aby študenti, aj keď spĺňajú podmienky na prijatie bez prijímacích skúšok, čo najskôr kontaktovali fakultu, ideálne ešte pred podaním prihlášky, a konfrontovali svoje možnosti, záujmy aj limity s tým, čo sa študuje. Zástupcovia katedier, garanti študijných programov, učitelia alebo prodekan pre štúdium im poskytnú informácie z prvej ruky a môžu posúdiť, kde sú riziká, či sa to dá s danými obmedzeniami zvládnuť, alebo či by to bolo na hrane.
<strong>Dnes sa často hovorí o tom, že psychických ťažkostí medzi mladými prudko pribúda, mnohí majú depresiu či sociálnu úzkosť. Dokáže sa im univerzita prispôsobiť?</strong>
Naozaj veľmi pribúdajú. Nejde len o študentov, ktorých máme oficiálne evidovaných s psychickým ochorením. Ďalšiu časť tvoria študenti evidovaní s iným druhom zdravotného znevýhodnenia, napríklad so zrakovým postihnutím alebo s poruchami učenia, ktorí majú psychické ochorenie pridružené. Keďže u nich nie je dominantné, v tabuľkách sa tieto čísla neobjavujú. V poslednom čase, po pandémii, ich pribúda a nárast je evidentný. Práve preto vysoké školy v posledných rokoch venujú nemalú pozornosť tomu, aby prostredie vytváralo podmienky, v ktorých sa študenti rýchlejšie udomácnia a skráti sa stresujúci čas zvykania si na nový systém, ľudí, predmety, spolužiakov, prostredie či bývanie, a aby existovali podporné intervenčné programy, stretnutia a podporné skupiny, kde sa študenti môžu nielen konfrontovať, ale aj posilňovať a budovať si zvládacie mechanizmy.
Pokiaľ ide o samotnú evidenciu, pribúda aj študentov, ktorí uvádzajú, že majú ťažkú sociálnu fóbiu či ťažké depresie, nie sú schopní fungovať v kolektíve, vyjsť z domu či prejsť MHD do školy. Máme študentov, ktorí majú zvýšenú absenciu a povolené konzultácie s učiteľom, ale často prídu ku dverám školy a do budovy nevojdú. Alebo prídu ku dverám učebne, kde majú písať písomku, a dnu nevojdú. Preto je dobré, keď je to nejako zadefinované, učitelia sú informovaní, rátajú s tým a nevyhodnotia to nesprávne. Skúsení učitelia sú veľmi kreatívni v tom, ako upraviť študijné podmienky, a to tak, aby nezľavili z nárokov na výstupy študenta.
A čo sa s tým dá robiť? Študenti často žiadajú individuálne štúdium v zmysle nechodiť do školy. My individuálne štúdium nenavrhujeme, nie je to v kompetencii centra ani ľudí, ktorí pracujú so študentmi so špecifickými potrebami. Je to v kompetencii konkrétnej fakulty a na Univerzite Komenského máme aj fakulty, ktoré to umožňujú. Vychádzame z toho, že študent je prijatý na študijný program, ktorý má akreditovanú formu, obsah aj spôsoby skúšania a hodnotenia počas semestra a na jeho konci. Žiadosť typu nemôžem chodiť do školy, chcem napríklad online vyučovanie, je preto nemysliteľná, pretože by neúmerne zaťažila učiteľov, ktorí by sa na to museli pripravovať. Faktom je, že dnes je situácia iná ako pred siedmimi či ôsmimi rokmi. Pandémia bola v niečom dobrá, učitelia vtedy spracovali veľa materiálov a môžu ich aktualizovať. Základ už majú a niektorí ho aj využívajú, nielen pri študentoch so špecifickými potrebami. Na niektorých fakultách sú napríklad vybrané prednášky dostupné online a študent si ich môže pozrieť aj neskôr, čo veľmi pomáha.
Keď však vyhodnocujeme a dávame návrhy, máme odborníka, ktorý úpravy pri psychickom ochorení aj pri poruche autistického spektra schvaľuje a formuluje. Ten vôbec nesúhlasí s tým, aby študent nechodil do školy, pretože je to vzhľadom na diagnózu kontraproduktívne. Aj keď majú študenti fóbiu, musia si budovať mechanizmy, ktoré ich posilňujú, chodiť na psychoterapiu, a jednou z foriem terapie je aj to, že si skúšajú, čo zvládnu. Možno študent nezvládne 50 percent vyučovania, ale zvyšok áno. Môže tam sedieť pasívne a aj tak si z toho odnesie strašne veľa. Takýto študent má napríklad úpravu, že do školy chodiť musí, ale nehodnotí sa jeho zapájanie do vyučovania a nevyvolávajú ho. Skúšaný môže byť individuálne v samostatnej miestnosti, ústnu skúšku mu môžu zameniť za písomnú, prípadne inak, podľa toho, čo mu vyhovuje. To sú už úžasné podmienky, ktoré ho menej stresujú, takže sa pri skúške môže trochu uvoľniť a sústrediť sa na zadanie.
<strong>Prečo podľa vás psychických ťažkostí tak rapídne pribúda?</strong>
Každý má na to, samozrejme, svoj názor. Z môjho pohľadu, pohľadu laika, hoci skúseného v tejto oblasti, by som povedala, že na to vplývajú aj celkové podmienky v spoločnosti v posledných rokoch. Rôzne hrozby, ohrozenia, neistota mladých ľudí vo vzťahu k budúcnosti a k uplatneniu, a nehovorím len o agresívnych vzťahoch v politike, v spoločenskom živote, možno aj v rodinnom živote. K tomu ohrozenie vojnami aj blízky kontakt napríklad so zahraničnými študentmi, ktorí prichádzajú so všelijakými skúsenosťami. Ale aj nástup umelej inteligencie, ktorý zasahuje do všetkých predstáv a plánov do budúcnosti a nejakým spôsobom ovplyvňuje mnohé študijné programy, najmä prírodné a matematické vedy. Študenti začínajú pochybovať, či s takýmto diplomom v ruke prežijú a uživia rodinu. Predstava, že jeden diplom vystačí na celý život, už dávno neplatí, dnes sa predpokladá, že sa budú musieť niekoľkokrát rekvalifikovať. Nie každý na to má, lebo stále tu je zotrvačnosť tradičného pohľadu na prípravu na život a povolanie. Faktom však je, že toto všetko prináša aj zvýšenie počtu študentov v týchto rôznych skupinách.
Nie sú to však len spoločenské súvislosti. Veľmi sa skvalitňuje aj práca s ľuďmi, ich podpora a diagnostika, od medicíny cez psychológiu po špeciálnu pedagogiku. Kedysi ľudia nevedeli, že majú napríklad autizmus, alebo žili so závažnými psychickými problémami neliečení. Platilo, že veď nie je blázon, tak k lekárovi nepôjde, a ani rodina by mu to nedovolila. Práve včera som tu mala študenta, ktorý začína štúdium už tretí raz. Sám sa rozhodol, napriek nesúhlasu rodiny, že si zabezpečí diagnostiku. Ide o formu ADHD, predtým bol aj u psychiatra a už má zabezpečenú veľmi špecializovanú psychoterapiu. Chce to riešiť sám, lebo stále verí, že by mohol štúdium dokončiť, zaujíma ho, ale nedarí sa mu, nevie fungovať bez odbornej, v tomto prípade aj medicínskej pomoci. Keď mu teraz navrhneme úpravy, najmä predĺžený čas a menej rušivých podnetov, je vyšší predpoklad, že štúdium zvládne a kvalifikáciu využije.
<strong>Ako potom vyzerá komunikácia s fakultami a s konkrétnymi učiteľmi, ktorí sa majú týmto študentom prispôsobiť? Posielate im len návrhy úprav, alebo s nimi aktívne komunikujete? Stáva sa, že sa prispôsobiť nechcú?</strong>
Je to veľmi variabilné, niekedy individuálne. Už dlhé roky platí, že nejde len o centrum. Na každej vysokej škole a na každej fakulte, aj v rámci Univerzity Komenského, je kompetentná kontaktná osoba, fakultný koordinátor pre študentov so špecifickými potrebami. Má svoje kompetencie pri identifikovaní problémov a študentov so špecifickými potrebami, ponúka im odbornú pomoc a zabezpečuje evidenciu. Niekedy je to dlhodobá komunikácia, kým študent dospeje k tomu, že áno, chce to využívať, a ide za tým, aby získal štatút študenta so špecifickými potrebami. Koordinátor je však aj sprostredkovateľom vo vzťahu ku katedrám, k fakulte, prodekanovi pre štúdium, študijnému oddeleniu, garantom študijných programov aj k učiteľom.
V minulosti, keď išlo o tradičné zdravotné znevýhodnenia, to bežalo trochu samospádom. Každý vedel, čo to znamená, bolo to viditeľné, keď bol niekto na vozíku alebo nevidiaci s bielou palicou. S tým, ako sa skladba študentov v posledných rokoch mení, rastie aj záujem o lepšiu informovanosť, ba až o vzdelávanie učiteľov. Uvažuje sa o tom v rámci projektov, aj na univerzite vznikajú ponuky vzdelávacích programov a príručky pre učiteľov.
My najčastejšie robíme to, že keď je študent s poruchou autistického spektra alebo s psychickým ochorením prijatý na študijný program či katedru, kde s takými študentmi nemajú skúsenosť alebo je táto skúsenosť už staršia a pribudli noví učitelia, stretávame sa so zástupcami katedry. Je to vedúci katedry, jeho zástupca, študijný poradca katedry alebo niektorí učitelia, na malých katedrách aj viacerí. Deje sa to ešte predtým, ako sú študenti evidovaní, aby sa zistilo, či nie je konflikt medzi možnosťami študenta a požiadavkami akreditovaného študijného programu. Ideálne by bolo, keby sa to dialo ešte pred podaním prihlášky, aby sme študentovi, ak sa niečo zistí, mohli odporučiť niečo príbuzné, čo zvládne bez takých problémov.
Keď je študent prijatý, musí podať žiadosť o evidenciu a nejakým spôsobom ju zdokumentovať. Ideálne je, keď sa to stihne do začiatku akademického roka, najčastejšie okolo zápisu. Tento rok je však ako začarovaný. Mali sme veľmi veľa žiadateľov, oveľa viac ako po iné roky, a veľká časť z nich nemala kompletnú dokumentáciu, čo si vyžaduje aj viac komunikácie so všetkými zainteresovanými. Dokumentácia sa tak dopĺňala až počas akademického roka. Teraz je semester rozbehnutý päť týždňov a len za posledný týždeň či desať dní máme minimálne desať nových žiadostí z rôznych fakúlt. To sa nedá vybaviť zo dňa na deň, lebo aj tieto žiadosti majú neúplnú dokumentáciu. S každým študentom sa väčšinou osobne stretávame, no ten už má svoj rozvrh. Keď mu ráno dám vedieť, nemôže prísť poobede, a keď sa dohodneme v pondelok, príde až v piatok. Všetko sa tak naťahuje. A aj učitelia sú už trochu nervózni, že stále pribúdajú, hoci už bežia priebežné hodnotenia, písomky a podobne. Ideálne by bolo, keby sa to všetko vyriešilo na začiatku akademického roka, ale veľmi to ovplyvniť nemôžeme.
<strong>Okrem iného organizujete aj úvodné sústredenie prvákov, kde sa stretávajú so študentmi či absolventmi so zdravotným znevýhodnením. Prečo je dôležité, aby ich stretli?</strong>
Pre študentov s ťažkým zdravotným postihnutím je rozhodnutie ísť na vysokú školu komplikované. Často to znamená odísť z domáceho podporného prostredia do neznámeho, kde budú bez opory, a niekedy dlho trvá, kým tam získajú reálnu pomoc, najmä ak sú závislí od osobnej asistencie. Vysoká škola poskytuje akademickú, nie osobnú asistenciu.
Ako som hovorila na začiatku, už od vzniku centra, keď sme sa ešte venovali najmä nevidiacim, sme robili letné sústredenia stredoškolákov, aby sme predchádzali predčasnému ukončeniu štúdia či veľkým problémom. O nevidiacich sme väčšinou vedeli už zo základnej školy, keďže ich na Slovensku nebolo veľa, a mali sme kontakt s nimi aj s ich učiteľmi. Robili sme aj letné počítačové školy. Sme v konzorciu Medzinárodného počítačového tábora pre mladých ľudí so zrakovým postihnutím, ktorý sa koná každoročne od začiatku 90. rokov, má dobrú tradíciu a máme v ňom zastúpenie.
Keď sme sa ako centrum zamerali na rôzne druhy znevýhodnenia, začali sme robiť aj sústredenie pre študentov s ťažkým zdravotným postihnutím, ideálne v treťom, teda predmaturitnom ročníku, ktorí potrebujú veľa úprav, podpory, ale aj prípravy na to, čo ich čaká. Býva spravidla v apríli, zúčastňuje sa na ňom päť až pätnásť študentov a je pobytové. Má celý program vrátane voľnočasového, zapájame do neho dobrovoľníkov spomedzi študentov z rôznych fakúlt, no najmä ide o špecifiká štúdia na vysokej škole. Rozoberáme, ako sa pripraviť so svojím zdravotným znevýhodnením, ktoré kompetencie si ešte za ten rok môžu doplniť, ako sa učiť, čo im môže vysoká škola poskytnúť, na čo majú nárok a akú majú zodpovednosť. Navštevujú prednášky, stretávajú sa s učiteľmi, majú konzultácie a už vtedy si môžu vopred prediskutovať, či tam nie je niečo s vysokým rizikom a či je dané zameranie pre nich najvhodnejšie. Je to celkom kvalifikované, špeciálnopedagogické až odborné poradenstvo a veľmi to pomáha. Môžem povedať, že veľká časť účastníkov našich sústredení napokon neštuduje na našej univerzite, ale úspešne sa hlási na školy v Česku či inde na Slovensku.
Úvodné sústredenie novoprijatých študentov sme mali tento rok druhýkrát. Koná sa na začiatku septembra, pred začiatkom akademického roka, a je trojdňové. Mysleli sme, že ho budeme robiť skôr, v júni, ale vtedy ešte nevieme, kto bol prijatý. Vysoká škola sa to niekedy dozvie až v polovici júla alebo ešte neskôr, keď prijatí pošlú potvrdenie, že nastupujú na štúdium. To je veľká škoda, pretože najmä neurodivergentní študenti by potrebovali dlhšie obdobie, napríklad na prácu s technológiami. Sústredenie má celkom dobrý ohlas a tí, ku ktorým sa informácia nedostala alebo sa nemohli zúčastniť, majú o niečo podobné veľký záujem. Ku každej téme programu máme spracovaný celý balík materiálov, takže im aspoň tieto základy dáme a majú možnosť individuálnych konzultácií.
Na to nadväzuje kurz využívania technológií, aplikácií a asistenčných technológií, napríklad pri poruchách učenia alebo autizme. Ide najmä o aplikácie na digitalizáciu prednášok a hovoreného slova a na tvorbu poznámok z nich, o čítače obrazovky, s ktorými si prečítajú a opravia, čo napísali, alebo o diktovanie do počítača, po ktorom si text už len opravia. Ďalej sú to špeciálne perá pre poruchy učenia, čítače a skenovacie zariadenia s hlasovým výstupom, ktoré im text hneď prečítajú, takže si ho nemusia dávať spracovať. Môžu tak počúvať, čo sa majú učiť, aj pri inej práci, a naskenovaný text sa im ešte aj uloží. Väčšinou ide o technológie, ktoré sa predtým používali napríklad pri zrakovo postihnutých študentoch, no sú veľmi výhodné aj pri poruchách učenia. Študent s dysgrafiou či dyslexiou totiž nemá problém len v tom, že robí veľa chýb, ale nevie identifikovať, kde ich má, keď píše ručne alebo nepoužíva špeciálne aplikácie. Ani korektor, ktorý chyby podčiarkuje, nezachytí všetky. Keď si však text pustí s hlasovým výstupom, prečíta sa mu aj s chybami, a tak lepšie lokalizuje, kde má chybu hľadať a opraviť ju.
<strong>Koľko prvákov bolo tento rok na úvodnom sústredení?</strong>
Myslím, že okolo 21. Je to menšia časť zo všetkých prijatých, ale do začiatku septembra, keď sa sústredenie konalo, bolo evidovaných pomerne málo študentov. Minimálne polovica žiadostí o evidenciu prišla až po začiatku septembra, od zápisov po dnešok.
<strong>Čo by ste na záver odkázali študentovi, ktorý má pocit, že mu štúdium zo zdravotných dôvodov nejde alebo nepôjde, a váha, či sa na vás vôbec môže obrátiť?</strong>
Mnohí študenti, najmä začínajúci, o podpornom centre samozrejme nemusia vedieť. Najskôr sa obracajú na fakultu či študijné oddelenie a väčšinou reagujú prodekani pre štúdium, čo je úžasné. Väčšina z nich ich nasmeruje na koordinátorov pre študentov so špecifickými potrebami. To sú tí prví, ktorí im podajú veľmi kompetentné informácie, vrátane motivácie a vysvetlenia, prečo je to dôležité. S úpravami ani s evidenciou nejdú študenti so svojou diagnózou na trh. Aj keď dostanú rozhodnutie o priznaných úpravách, sú to jednoducho študenti so špecifickými potrebami.
Niektoré znevýhodnenia sú viditeľné, väčšina tých, o ktorých dnes hovoríme, však nie. No spolužiak či učiteľ vidí, že študent má problémy, funguje trochu inak a má ťažkosti, ktoré by mať nemusel. Aj na fakulte, kde centrum sídli, často prídu učitelia s tým, že tento študent má určite tiež nejaký autizmus, alebo sa trápi, alebo je taký vystresovaný, že sa nemôže sústrediť na písomku. Niekedy odíde skôr, niektorí s plačom. Počas semestra fungoval normálne, ale na každej písomke zlyhá. Hovorím im: Môžete ho odporučiť k nám, ale ak to on riešiť nechce, dajte mu predĺžený čas ako niektorému inému študentovi. Keď ide o psychický blok alebo nezvládanie stresu, predĺžený čas naozaj pomôže. Je to taká technická barlička a väčšinou títo študenti odovzdajú dobré výstupy ešte pred oficiálnym koncom, predĺženie ani nevyužijú. My však za študentom chodiť nemôžeme, ani keď nám to učiteľ povie. Nemôžeme ho osloviť s tým, že máme o ňom informácie z druhej ruky, tak sa poďme porozprávať. Podnet môže dať len učiteľ a študent naň môže, ale nemusí zareagovať.
Čo by som teda povedala? Zlepšiť informovanosť. Na webových stránkach našej univerzity sú všade dostupné informácie pre uchádzačov aj o podpore študentov so špecifickými potrebami, s kontaktmi na koordinátorov či na podporné centrum. Keď študent zdvihne slúchadlo alebo napíše prvý mail, komunikácia sa začína. Faktom je, že niekedy začne aj o rok skôr, inokedy študent príde až dva mesiace po začiatku prvého ročníka. Čím skôr prídu, tým lepšie.
Vždy upozorňujeme, že na vysokej škole nejde o to, že ja mám nejaké práva a výhody a ty nie. Všetci sa chcú dopracovať ku kvalifikácii, k radosti a uspokojeniu zo štúdia, niektorí aj len k diplomu. Vysoká škola je zo zákona zodpovedná za vytváranie podmienok. Úpravy podmienok a podporné služby nie sú úľavy ani zvýhodňovanie týchto študentov. Nie je to diskriminácia ostatných, keď jeden študent píše písomku nie 90, ale 120 minút. Je to nastavenie štandardov pre túto skupinu, pre tohto študenta, ktoré zodpovedajú jeho schopnostiam, tomu, čo má vedieť, ale aj jeho obmedzeniam, za ktoré nemôže. Mám na to obľúbený príklad: keby sme bežnému študentovi zaviazali za chrbtom pravú ruku, ktorou píše, a musel by písať ľavou, možno by v štandardnom čase tiež neuspel. Alebo keby dostal zadanie drobným písmom, ktoré neprečíta. Sú to, samozrejme, veľmi zjednodušené príklady.
Treba riešiť veci čím skôr. Myslím, že nám dosť nahráva, že na základných a stredných školách už existujú všetky podporné opatrenia a pribúda podporných pracovníkov. Študenti si zvykajú, že je to štandard, že na to majú nárok, a prichádzajú už s tým, že ho majú. Nech prídu aspoň nezáväzne sa porozprávať. Akokoľvek sa potom rozhodnú, nikto ich do ničoho nútiť nemôže. Ak však zistia, že im to pomôže, či už ide o predĺžený čas, rýchlejšiu prácu alebo lepšiu orientáciu v študijnom prostredí a v informačných zdrojoch, je dobré, keď si to vyskúšajú a potom sa rozhodnú.
A ešte jedna myšlienka, ktorú posledné týždne často opakujem, keď ich presviedčam, aby prišli aj na kurz o asistenčných technológiách. Mnohé aplikácie im veľmi pomáhajú a dnes to už nie sú pomôcky za niekoľko tisíc eur ako kedysi pre nevidiacich, ale súčasť bežných komerčných aj voľne dostupných nástrojov. Nič si nemusia kupovať. Keď sa ich naučia používať a stanú sa ich potrebou, lebo im šetria čas a uľahčujú prácu so vstupmi aj výstupmi, budú sledovať ďalší vývoj a naučia sa technológie využívať flexibilne, účelne a efektívne, tak, aby slúžili im, a nie aby ich prevalcovali.]]></content:encoded>
			<category>[RUK] Titulka - široké novinky</category>
			
			<author>pr@uniba.sk</author>
			<pubDate>Fri, 20 Nov 2026 14:46:00 +0100</pubDate>
			
		</item>
		
	</channel>
</rss>