Univerzitný vedecký park – najväčšia investícia UK

Rozhovor s riaditeľom Univerzitného vedeckého parku, prof. RNDr. Jánom Turňom, CSc.


21. 12. 2015 10.30 hod.

 

Niekoľko dní nás delí od sťahovania do nových priestorov Univerzitného vedeckého parku UK. Pripomeňme si spoločne niekoľko dnes už historických faktov spojených s projektom UVP a významu jeho udržateľnosti.

Keď Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o NFP na budovanie vedeckých parkov (UVP) a vedeckých výskumných centier (VVC), Univerzita Komenského v Bratislave ako najväčšia a najvýkonnejšia výskumná univerzita si nemohla dovoliť neuchádzať sa o takýto projekt. Za UK boli podané celkovo 3 žiadosti na 1 park a dve výskumné centrá. Úspešní sme boli so žiadosťou o park pre UK v Bratislave a jedno VVC pri Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Odborné zameranie UVP, ale aj VVC muselo vychádzať z projektov Kompetenčných centier (KC) financovaných tiež zo zdrojov ŠF. Toto je skutočnosť, ktorej si nie je vedomá väčšina akademickej obce našej univerzity. Projekty Kompetenčných centier boli veľké projekty s rozpočtom do 8 mil. eur, kde okrem partnerov z verejného sektora sa podľa podmienok výzvy museli zúčastniť aj zástupcovia súkromného sektora. Riešenie projektov KC začalo v roku 2011 a po predlžení skončilo v októbri 2015. Univerzita Komenského bola nositeľom dvoch projektov KC: „Vybudovanie Kompetenčného centra pre výskum a vývoj v oblasti molekulárnej medicíny“ a „Kompetenčné centrum pre výskum a vývoj v oblasti diagnostiky a terapie onkologických ochorení“.

Pri formulovaní obsahu projektu UVP dalo vedenie univerzity priestor zúčastniť sa riešiteľom zo všetkých bratislavských fakúlt, samozrejme, s témami relevantnými k nosnému zameraniu projektu UVP. Je zrejmé, že celé obrovské spektrum výskumného zamerania UK sa nemohlo preniesť v pomere 1 : 1 do projektu parku, preto nie všetky zámery navrhovateľov sa mohli použiť v žiadosti o NFP. Vo výslednej personálnej matici sa nakoniec objavili zástupcovia všetkých bratislavských fakúlt s výnimkou FMFI UK, ktorá predovšetkým pre vysokú mieru zapojenia do projektov ŠF a podanú žiadosť o VVC sa cielene v tejto fáze do riešenia projektu UVP nezapojila.

Projekt UVP UK je možné rozdeliť na dve finančne porovnateľné časti. Prvou je samotná výstavba novej budovy UVP. Tu sme využili projekt a existujúce stavebné povolenie, ktoré vzniklo v minulom desaťročí so zámerom rekonštrukcie dvoch fakúlt UK v Mlynskej doline, ktorý nebol naplnený ako dôsledok finančnej krízy v roku 2008. Pôvodné riešenie napĺňalo aj očakávania EK, podľa ktorej stavby financované zo ŠF by mali reprezentovať moderné a technologicky vyspelé riešenie zodpovedajúce trendom v oblasti šetrenia energie, prevádzkovej bezpečnosti a v neposlednom rade aj architektonicky viditeľné. V tomto smere počiatočná vyššia investícia sa nám vráti úsporami v budúcich rokoch jej prevádzkovania. Atraktívna stavba UVP s moderne vybavenými priestormi určite ovplyvní aj rozhodovanie potenciálnych uchádzačov o štúdium, kde poznáme mnohé prípady, kedy súčasný stav budov viedol k rozhodnutiu odísť študovať do blízkeho zahraničia.

Druhou časťou projektu bolo vybavenie novostavby nábytkom, informačnými technológiami a prístrojovou technikou. Do tejto časti je potrebné započítať aj personálne náklady a spotrebný materiál. Aj v tejto časti prebehol rozsiahly zber zámerov od jednotlivých riešiteľov, tento však násobne prekročil alokovaný rozpočet a časť požiadaviek zostala nesplnená.

Ešte pred samotným spustením projektu UVP sa na rôznych univerzitných úrovniach objavovali otázky, či je pre univerzitu, resp. fakulty výhodný. Dovoľte mi preto uviesť niekoľko čísel: Napriek tomu, že 95 % prostriedkov tvoria financie z EÚ a ŠR, univerzita musí spolufinancovať časť 5 % (na porovnanie, SAV má spolufinancovanie 0 %, čo je nefér). Pri rozpočte projektu (po zaokrúhlení) 42 mil. eur spolufinancovanie predstavuje 2,1 mil. eur (pevne stanovených 5 %). Je to naozaj relatívne, či niekto viac vníma 40 miliónov, ktoré „dostávame“ alebo 2,1 mil. eur, ktoré musíme zaplatiť. Okrem spolufinancovania projektov ŠF je problémom riešenia zvlášť pri veľkých objemoch aj reálny tok peňazí, ktoré najprv musíme zaplatiť a potom čakáme na ich refundovanie. V niektorých momentoch to predstavovalo pre UK viac ako 1,6 mil. eur, ktoré sa vykrývali nielen zo zdrojov rektorátu, ale aj fakúlt. Tieto zdroje sa nám však vrátia v blízkej dobe. Existuje oveľa viacej problémov pri implementácii projektov financovaných zo ŠF, v tomto príspevku na to však nie je priestor. Základnou výzvou pre vedenie UK a manažment UVP zostáva udržateľnosť projektu. Udržateľnosť, zjednodušene povedané, zabezpečenie pokračovania projektu z vlastných zdrojov, je principiálna podmienka „nevratnosti“ finančnej pôžičky (NFP) pri všetkých projektoch financovaných zo ŠF. V našom prípade by to reálne znamenalo vrátiť 40 miliónov eur. Jednoducho, projekt UVP UK sa v súčasnosti nedá vypnúť stlačením gombíka. Chcem len pripomenúť, že v rovnakej situácii sú mnohé ďalšie univerzity, ktorých výkon (a rozpočet) sú významne menšie ako UK. Ďalšia obava, ktorá často zaznieva, je vnímanie UVP ako bezprostredného konkurenta pri získavaní grantových prostriedkov na výskum. Treba si uvedomiť, že UVP je tu na to, aby otvoril pre UK nové zdroje získavania financií predovšetkým zo súkromného sektora. Ako to súčasné vedenie UK a predovšetkým parku chce dosiahnuť, uvedieme v ďalšom príspevku.

prof. RNDr. Ján Turňa, CSc.,

riaditeľ Univerzitného vedeckého parku UK